“Don't cry because it's over, smile because it happened.” - Dr. Seuss

1. listopadu 2015 v 18:24 | alfalfa |  More than words
Najdrahší čitatelia, vitajte u nového článku, v ktorom by som sa s vami chcela podeliť o najnovšie novinky z môjho života. Začnem hneď pre mňa tou najkrajšou správou. A tou je fakt, že som dosiahla bakalárske vzdelanie. Nemôžem uveriť, že tri roky univerzitného štúdia sú úspešne za mnou. Minulý týždeň som mala promócie, konkrétne 23. októbra 2015. Tento dátum si budem pamätať. Uvedomujem si, že to nie je definitívny koniec, mám pred sebou ešte dva roky, ale aj napriek tomu som veľmi rada. Snažím sa život brať krok za kroku a radovať sa z každého dosiahnutého cieľa. Pred rokmi by mi ani len neprebehla mysľou myšlienka, že raz budem študovať v zahraničí, v jazyku, ktorý som sa nikdy neučila.
Popravde, väčšinou si vo veciach, ktoré robím neverím. Ale tento krát sa snažím byť hrdá sama na seba. Vždy, keď si uvedomím, že keď som začala študovať prvý rok, nevedela som po taliansky povedať jednu súvislú myšlienku a teraz mám jeden titul v kapse a začínam magisterské štúdium.

Deň promócií a obhajoby bol veľmi krásny. Prišla zo Slovenska aj moja mamka, tiež ma prišli podporiť kamarátky, ktoré boli úžasné. Dlho sme museli čakať a oni boli celú tú dobu so mnou, snažili sa ma rozptýliť a dodať mi silu a odvahu. Ráno som išla do kaderníctva. Najprv som chcela len ostrihať končeky, ktoré to už nutne potrebovali. Ale nakoniec mi kaderníčka aj krásne vyfúkala a natočila vlasy, že tak pekný účes som ešte na hlave nikdy nemala. Deň začal v dobrom znamení a našťastie v ňom pokračoval až do konca. Sukňa spolu s blúzkou, ktoré som si na túto udalosť kúpila mi dobre sadli a cítila som sa v nich pohodlne. Na moje prekvapenie, všetko mi ten deň dobre vychádzalo. Až teraz si to spätne uvedomujem, že to bol naozaj vydarený deň a nemôžem sa prestať usmievať od šťastia.



Celý mesiac október sa mi zlial do tohto jedného dňa. Inak sa nič zaujímavého neudialo. Ako som už spomenula, začala som svoj prvý ročník magisterského štúdia na tej istej univerzite ako doteraz. Vybrala som si odbor, ktorý je zameraný na literatúru, kultúru a komunikáciu. Doposiaľ sa mi prednášky veľmi páčia. Tento semester mám francúzsku aj anglickú literatúru. Obe prednášky ma moc bavia, máme skvelé profesorky a témy, ktoré preberáme sú zaujímavé. Poväčšine je nás v triede naozaj málo, čo je podľa môjho názoru skvelé. Ako vravím, zatiaľ som náramne spokojná a dúfam, že to bude tak aj naďalej.

Dúfam, že mesiac november bude krásny. Okrem toho, že sa pomaly, ale iste blížia Vianoce (áno, práve počúvam vianočné pesničky), tak mám aj niečo naplánované na koniec mesiaca. Nechcem nič hovoriť, predbiehať, pretože sa mi skoro vždy stane, že nakoniec mi všetky plány zlyhajú. Ale poviem len to, že keď to dobre dopadne, budem veľmi šťastná. Vy máte nejaké plány na najbližšiu budúcnosť? Prezraďte mi aké. Ja sa s vami pre dnešok rozlúčim. Prajem vám krásny a úspešný začiatok nového týždňa.
 

The Girl on the Train by Paula Hawkins

23. září 2015 v 14:43 | alfalfa |  Books, more books
Poznáte ten pocit, keď otočíte poslednú stranu knihy a zistíte, že je naozaj koniec a jediné čo si prajete je, aby príbeh ďalej pokračoval. Presne takýto pocit som mala po prečítaní knihy The Girl on the Train od Paula Hawkins. Bola som zvedavá ako sa život hlavných hrdinov ďalej rozvíja, chcela som vedieť oveľa viac. Bohužiaľ, toto môžem nechať jedine na mojej fantázii a predstavivosti a medzitým vám napísať čo si o tejto knihe myslím.

The Girl on the Train je napínavý triler, ktorý je napísaný z pohľadu troch hlavných hrdiniek - Rachel, Megan a Anna. Životy týchto troch žien sú spojené rôznymi väzbami. Rachel je nevysporiadaná žena, ktorá podľahla alkoholu, prišla o prácu, o manžela a krásny život. Každé ráno cestuje tým istým vlakom o 08:04 do Londýna, aby pred svojou spolubývajúcou zakryla fakt, že už pre niekoľkými mesiacmi prišla o prácu. Z okna vlaku pozoruje krajinu a okolie a na určitom mieste trate je semafor, kde sa vlak vždy zastaví. Ona tak má možnosť si lepšie prezrieť domy, ktoré stoja v blízkosti. Najviac ju zaujme jeden z domov, kde býva mladý pár. Rachel si v hlave vytvorí vlastný scenár ich života, pomenuje ich Jess a Jason a nadobudne pocit, že túto mladú dvojicu dobre pozná.
Neskôr zistíme, že aj ona kedysi bývala v jednom z tých domov na tej istej ulici ako tento pár. Mala manžela Toma, ale jediné čo narúšalo ich šťastné spolunažívanie bol fakt, že sa jej nedarilo otehotnieť. Po mnohých nevydarených pokusoch upadla do depresie a úľavu našla v alkohole. Ich vzťah sa nadobro skončil, keď si Tom našiel milenku Annu, ktorá sa po rozvode nasťahovala k nemu.

Jedno ráno je iné než všetky ostatné. Rachel si z okna vlaku všimne niečo neobvyklé, čo s ňou trochu zatrasie a nemôže uveriť vlastným očiam. Tento krátky moment pohne celým príbehom a životy hlavných hrdinov sa navždy zmenia. Čo také mohla Rachel vidieť? Ja to viem, ale predsa by som vám neskazila prekvapenie!

The Girl on the Train je pre mňa jedna z tých kníh, od ktorých som sa nemohla odtrhnúť, musela som stále otáčať strany, aby som sa dozvedela viac. Ako môžete z fotky vidieť, čítala som ju v taliančine. Pôvodne som ju chcela v angličtine, ale v kníhkupectve, kde som bola ju nemali a popravde som nemohla vydržať, tak som si ju kúpila v taliančine. Je veľmi dobre napísaná, ľahko sa číta, dej sa plynulo rozvíja, takže sa dobre sleduje. Podľa môjho názoru je to skvelá kniha a odporučila by som ju každému, aj takým, ako som ja, ktorý nemajú vo zvyku siahnuť po trilere alebo nejakej detektívke.

Čítali ste túto knihu? Ako sa vám páčila?

Po dlhej dobe

17. září 2015 v 18:12 | alfalfa |  More than words
Dlho som premýšľala nad článkom, ktorý by som po tak dlhej dobe mala napísať. Chcela som niečo zaujímavé, nové, originálne a neviem aké ešte. Ale ako môžete vidieť, moje premýšľanie nemalo úspešný koniec. Mrzí ma, že som toto svoje virtuálne miesto nechala spustnúť. Veď to poznáte, život postaví do cesty veľa vecí, z ktorých veľké množstvo je nečakaných a vy sa snažíte všetko stihnúť a čo najlepšie vyriešiť. Možno je skoro na zhodnotenie tohto roka, veď do jeho konca chýbajú skoro štyri mesiace. Ja si to predsa len neodpustím, niekomu sa posťažovať musím.
Keď som pred šiestimi rokmi s týmto blogom začínala, písala som články, ktoré obsahovali naozaj "mňa". Písala som o všetkom, čo som mala na srdci. Ale v posledných rokoch začalo takých článkov ubúdať a v podstate začalo ubúdať článkov všeobecne. Kde sa stratila moja chuť do písania? Kam odišla chuť v pokoji si sadnúť a zhodnotiť môj deň, zhrnúť moje myšlienky? Veď sa mi zdá, že mám toľko snov, toľko pocitov, ktoré by som mohla zo seba dostať, ale nikdy to naozaj neurobím. Pýtam sa, prečo?
V poslednej dobe mám problém len si tak ľahnúť a začítať sa do knihy. Mám z toho zlý pocit, príde mi na myseľ, že by som skôr mala robiť niečo dôležitejšie. Dnešná spoločnosť nás stále tlačí, aby sme boli viac aktívni, vyťažení a tým pádom aj vystresovaní. Ako som spomenula na začiatku, keď sa obzriem za týmto rokom, cítim len smútok a nervozitu. Mám pocit, že mi život prichystal len samé smutné momenty a nevydarené plány. Teraz by moja mama povedala, že by som si nemala na nič sťažovať, mnoho ľudí sa majú oveľa horšie. To ja dobre viem a som si toho plne vedomá, ale snáď mám aj ja právo si niekedy posťažovať, keď sa toľko negatívnych veci nakopí až to človeka začne ťažiť. Nechcela som, aby článok po tak dlhej dobe bol tak pochmúrny, ale už sa raz stalo a znovu cítim tú istú úľavu, ktorú som cítila na začiatku pred rokmi, keď som vždy všetko zo seba vypísala. A dovolím si dať samej sebe radu:
"Prosím, pre tvoje ľahšie bytie a pozitívnejšiu myseľ, píš častejšie! Zapamätaj si ten povznášajúci pocit, ktorý cítiš, keď všetko prenecháš slovám."
 


Moja celoročná dovolenka v Taliansku!

24. července 2015 v 10:51 | alfalfa |  Dopisy do slnkom zaliatej Itálie
"Práve teraz študujem a žijem v Taliansku," odpovedám známemu na ulici.
"Oh, tak to si stále ako na dovolenke," pobavene sa pousmeje.

V takýchto chvíľach neviem čo odpovedať a ako sa mám tváriť. Mám sa usmiať a nechať byť alebo sa mu to mám snažiť vysvetliť. To neznamená, že keď som v Taliansku, ktoré majú všetci spojené s letnými dovolenkami, tak mám aj ja každý deň dovolenku. Za prvé som sem prišla študovať univerzitu, ktorá mi zaberá skoro všetok môj čas. Na začiatku som nevedela povedať jednu jednoduchú vetu po taliansky. Takže si viete predstaviť moje zhrozenie, keď som po prvýkrát držala v ruke hrubú knihu histórie, ktorú som musela vedieť na skúšku. Keď sa nad tým teraz zamýšľam, vôbec netuším ako som to dokázala. Viete, človek môže niekedy prekvapiť aj sám seba. A za druhé nebývam pri mori a v zime tu tiež býva dosť chladno a sneh tu už tiež videli a nie málo.

Keď zrazu začnete žiť v zahraničí, v krajine, kde ste možno v minulosti boli len na týždennej dovolenke, zrazu sa váš pohľad na ňu zmení a prestane byť pre vás len dovolenkovým letoviskom. Zrazu to prestáva byť to bezstarostné miesto, kam ste každé leto utiekli od práce, stresu a stereotypu každodenného života. Presne to sa odohralo. Taliansku sa pre mňa stalo druhým domovom, kde trávim oveľa viac času než na Slovensku a každodennej realite sa tu nevyhnem.


Preto ma občas zarazí, keď si veľa ľudí myslí, že tu som ako na celoročnej bezstarostnej dovolenke, keď tomu tak ani zďaleka nie je. Niekedy môže byť život v zahraničí oveľa ťažší než ten doma. Nechcem, aby to teraz vyznelo zle, ale snažím sa tým povedať, že v zahraničí sa pred vás postaví veľa prekážok, ktoré doma neexistujú. Ale samozrejme som si vedomá, že každý je zodpovední za svoje rozhodnutia a musí sa so životom popasovať.

Prosím, keď vám ktokoľvek povie, že žije/študuje/pracuje v nejakej zahraničnej krajine, neodpovedzte mu typom aký som vám ilustrovala na začiatku článku. Môžete sa nachádzať kdekoľvek, ale život nebude vždy ľahký a ružový.

Just One Day by Gayle Forman

19. července 2015 v 15:17 | alfalfa |  Books, more books
Drahí čitatelia, keď ma pred pár dňami moja kamarátka požiadala, aby som jej doporučila nejakú peknú knihu čo som v poslednej dobe čítala, neváhala som ani minútu a odporučila som jej knihu od Gayle Forman s názvom Just One Day. Vybrala som túto konkrétnu knihu nielen preto, že som ju nedávno dočítala, takže som ju mala živo v pamäti, ale aj preto, lebo ma jej príbeh nadchol. Ide o trilógiu, toto je prvá kniha a po nej nasleduje druhá Just One Year a tretia časť Just One Night.

Dôkazom toho ako sa mi kniha páčila je fakt, že som to už dlhšie nevydržala a dnes ráno som si objednala druhú časť. Už sa úprimne neviem dočkať čo sa bude ďalej odohrávať. Ale my sa vráťme späť k prvej knihe. Príbeh je písaný z pohľadu mladej čerstvo zmarutovanej Allyson Healey, ktorej rodičia ako darček k maturite kúpili zájaz (Teen Tours) po Európskych metropolách.


Poslednou zastávkou bol Londýn, kde sa mala skupina ešte zúčastniť divadelného predstavenia stvárňujúceho tragédiu Hamlet. Allyson toto predstavenie už v minulosti videla, takže keď sa k nej a jej kamarátke Melanie priblížil neznámy chlapec s ponukou divadelného predstavenia pod šírim nebom, neboli hneď proti a začali o ponuke vážne uvažovať. Nakoniec zahrali pred ich spievodkyňou zájazdu Ms. Foley malé divadielko a vyhli sa účasti na Hamletovi a mohli sa v klude vytratiť a ísť sa pozrieť na to divadelné predstavenie, o ktorom im povedal ten neznámy chalan.

Osud zamiešal karty a životy Allyson a toho neznámeho mládenca menom Willem sa nečakane skrížili. Allyson a Willem spolu zažili nezabudnuteľný jeden deň v Paríži. Pre Allyson to bol deň, ktorý jej svetom úplne zamával a ona už nikdy nebude taká ako predtým. Willem v nej vzbudil niečo, čo v nej už dlho driemalo. Od toho dňa sa Allyson život zmenil. Bohužiaľ, na druhý deň, keď sa Allyson zobudila po noci strávenej s Willemom, on zmizol a nezanechal po sebe žiadnu stopu.

Bol to len flirt na jednu noc? O čo mu išlo? Ako som mohla byť tak naivná? Ako som si mohla myslieť, že by sa do mňa zamiloval za jeden deň. Koľko je nás takých, ktoré takýmto spôsobom nalákal? Toľko rôznych otázok sa Allyson honilo v hlave, ale ani na jednu nepoznala správnu odpoveď. Cítila, že ich musí vedieť, že musí zistiť čo sa presne stalo. Ako to dopadlo? Sama neviem. Čakajú ma ďalšie dve knihy, v ktorých snáď objavím odpovede na mnohé otázky.

Čítali ste niekto túto knihu? Páčila sa vám?
Akú knihu ste naposledy dočítali?

Still Alice by Lisa Genova

16. května 2015 v 13:36 | alfalfa |  Books, more books
Still Alice je jednou z kníh, ktorú som prečítala po pozretí filmu, ktorý ma nadchol. Podľa môjho názoru bola Julianne Moore úžasná a hlavnú postavu Alice zahrala vierohodne, precítene a úplne vás strhla do deja. Prežívala som s ňou dobré aj tie ťažké chvíle a sama som si kládla otázku, ako by som sa ja vyrovnávala s osudom, ktorý ju postretol?!




Alice Howland je hlavnou hrdinkou príbehu. Je to veľmi úspešná žena a tvrdo pracuje na svojej kariére profesorky lingvistiky na Hardvardskej univerzite. S taktiež úspešným manželom Johnom majú tri dospelé deti. Všetko sa zdá byť perfektné a na svojom mieste až do chvíle, keď si Alice začne uvedomovať, že niečo s ňou nie je v poriadku. Na začiatku ignoruje svoje nepatrné výpadky pamäte, ale postupne sa začnú stupňovať a stávať častejšie. Alice sa obáva, veľa vecí, ktoré jej doteraz nerobili problém sa stávajú každodenným problémom.

Po návšteve doktora je Alice diagnostikovaná Alzheimerova choroba, ktorá navždy zmení celý jej život. Alice tomu nechce veriť, veď má predsa len päťdesiat rokov a do tej chvíle sa zdalo všetko v poriadku. Jej rodina na začiatku nič netuší, ale neskôr bude musieť s pravdou von, pretože jej stav sa každým dňom zhoršuje. Taktiež sa musí vzdať svojho milovaného miesta profesorky na univerzite, pretože nezvláda nápor práce, ktorý jej dovtedy nerobil žiadny problém. Alice sa rozhodne podstúpiť proces pokusov s novou liečbou, ktorá však nezaberá a nesľubuje žiadne zlepšenie.

Still Alice je veľmi krásny, dojímavý román plný emócií. Počas čítania som si uvedomila, aký je život nestály. Všetko môže byť perfektné, ale človek nikdy nedokáže predvídať čo sa stane v najbližšej sekunde. Celý váš život sa môže v jednom okamihu obrátiť hore nohami. Príbeh Alice ma neskutočne dojal a každý jeden ťažký moment som s ňou prežívala. Je to strhujúci príbeh, ktorý sa dotkne každého čitateľa.


"I used to know how the mind handled language, and I could communicate what I knew. I used to be someone who knew a lot. No one asks for my opinion or advice anymore. I miss that. I used to be curious and independent and confident. I miss being sure of things. There's no place in being unsure of everything all the time. I misss doing everything easily. I miss being a part of what's happening. I miss feeling wanted. I miss my life and my family. I loved my life and family."

Be whoever you are! Yes Please by Amy Poehler

29. března 2015 v 18:56 | alfalfa |  Books, more books
Mnohí z vás určite o tejto knihe počuli, pretože sa o nej v poslednej dobe veľmi rozprávalo či už na rôznych blogoch, alebo v youtube komunite. Keďže som o nej počúvala len samú chválu, začala som byť zvedavá a chcela som si ju tiež prečítať. U nás v kníhkupectve som ju zatiaľ nenašla a vždy, keď som premýšľala, že si ju objednám z internetu spomenula som si na mnohé knihy, ktoré mám doma a ktoré som ešte nečítala a nakoniec som samú seba presvedčila, že ju nepotrebujem.

Ako môžete sami pochopiť, nevydržala som to a jedného dňa som si ju objednala a celá natešená som sa jej nemohla dočkať. Keď prišla, hneď som sa do nej pustila a nemohla som prestať. Táto kniha prevýšila moje očakávania. Bola omnoho lepšia, než som čakala, že bude. Neviem vám presne povedať čím konkrétnym ma tak nadchla, len viem, že celkový dojem bol úžasný, preto som jej na Goodreads dala (podľa mňa) zaslúžených päť hviezdičiek.


Amy Poehler je americká spisovateľka, herečka, producentka a režisérka. Vo svojej knihe nám odkrýva časť svojho života. Dozvedáme sa o jej detstve, škole, prvej práci, úspechoch a neúspechoch a o jej názore na Hollywood. Yes Please je takou zbierkou jej príbehov, zážitkov, skúseností zo súkromného aj pracovného života. Amy je plná humoru, ktorý sa odráža aj v jej knihe. Počas čítania sa neraz nesmierne z chuti zasmejete. Ja som ju veľakrát čítala v autobuse na ceste do školy alebo zo školy a vždy som sa prichytila ako sa smejem od ucha k uchu. Ktovie čo si museli o mne ľudia myslieť.

Kniha je plná múdrych rád do života, ktoré vás prinútia zamyslieť sa nad tým vlastným. Skvelé na jej štýle je, že mnoho vážnych tém poddáva s nadnesením a s určitou dávkou humoru. Taktiež sa mi páči akou formou je kniha robená. Nie sú to len popísané stránky, ale nájdete v nej fotky a rukou písané stránky a útržky papiera, ktoré obohatia celý dojem z čítania.

Popravde, neviem nájsť jednu negatívnu vec, ktorú by som o tejto knihe napísala. Rozhodne vám ju odporúčam. A vy, ktorí ste ju už čítali mi rozhodne napíšte váš názor v komentároch, pretože som zvedavá čo si o nej myslíte.



Gone Girl by Gillian Flynn

15. března 2015 v 16:29 | alfalfa |  Books, more books
Gone Girl by Gillian Flynn is an exciting thriller novel. The book tells us a story about married couple Amy and Nick Dunne who at the beginning of the book celebrate their fifth wedding anniversary. Everything seems fine until the phone call from Nick's neighbor telling him that the door of their house is open.

Nick discovers that his wife Amy disappears from their house where the police finds her blood on the floor. And from that moment begins the investigation of the supposed murder of Amy. Nick's behavior is inappropriate, he lies about a lot of important things and slowly everyone starts suspecting him that he is the killer of his wife. Everything works against him. His twin sister Margo always at his side asks herself if is her brother really innocent.

In the second part of the book comes an unexpected twist which changes everything. And from that moment the story becomes much more exciting and dangerous and the reader feels really involved in the story.

The book has over 450 pages but the story is so exciting and shocking that it will not seem much. I enjoyed reading this book even if I do not usually read thrillers. The book has an absolutely surprising ending which I did not expected at all. Is Amy really dead? Where is she?

I don't want to give you more spoilers because I will ruin you the whole surprise. Did you read this book? Did you like it?


I'll Give You The Sun by Jandy Nelson

6. března 2015 v 18:40 | alfalfa |  Books, more books
Pred koncom Zlodejky kníh (ktorá sa mi mimochodom páčila) som premýšľala čo si ako ďalšie začnem čítať. Po dlhej dobe som čítala knihu v mojom rodnom jazyku, ale hneď ako som ju dočítala som sa opäť tešila na knihu v angličtine. Odkedy som začala študovať angličtinu na vysokej škole, knihy v inom jazyku než v anglickom sa mi nechce čítať. Je to zvláštne ako sa veci zo dňa na deň môžu zmeniť. Na strednej som angličtinu nemala rada, možno preto, lebo sme mali prísnu profesorku, z ktorej som mala strach, ale teraz som si anglický jazyk obľúbila a rada sa mu venujem.

Doma ma žiadna kniha nezaujala, tak som si začala prezerať ponuky anglických kníh na martinuse a zapáčil sa mi obal knihy s názvom I'll Give You The Sun. Viem, že súdiť knihu podľa obalu je trochu povrchné, ale povedzme si úprimne, že obal si vždy všimne človek ako prvý, takže vás niečím musí upútať. A mňa tak zaujal obal tejto knihy a po prečítaní opisu som vedela, že to je tá pravá kniha, na ktorú som mala v tom momente chuť.

V priebehu pár dní som ju držala v ruke a po pár stránkach som sa od nej nedokázala odtrhnúť. Neviem presne čím ma tak veľmi zaujala, ale na Goodreads som jej dala päť hviezdičiek, čo sa mi často nestáva. Čítala som naozaj v každej voľnej chvíli, ktorú som mala. Minulý týždeň som bola chorá, takže som posledné dva dni nešla ani do školy. A výhodou bolo, že som celý deň mohla stráviť v posteli s touto úžasnou knihou v ruke.

I'll Give You The Sun rozpráva príbeh o dvojičkách - Jude a Noah. Príbeh je zostavený z dvoch časových rovín. Noah rozpráva o ich živote, keď mali obaja 13 rokov a Jude o udalostiach čo sa udiali o tri roky neskôr a všetko sa tým vysvetlí a kniha má dobrý koniec. Ale viedla k nemu tŕnistá cesta, postavy museli prejsť premenami a podstúpiť ťažkú životnú skúšku. Nebolo to ľahké, ale nakoniec každý našiel čo hľadal a Jude a Noah si k sebe znovu našli cestu.

Čítali ste niekto túto knihu? Páčila sa vám? Čo si o nej myslíte?



After a long time

26. února 2015 v 18:59 | alfalfa |  More than words
Milí čitatelia, prepáčte mi moju neprítomnosť na blogu. Popravde, nemám pripravené žiadne ospravedlnenie. Po dlhej dobe som sa cítila neskutočne šťastná a spokojná a snažila som sa naplno užívať každý deň, každú jednu chvíľu a trochu som na svoj virtuálny svet zabudla.

Na konci januára som úspešne urobila všetky skúšky, ktoré som urobiť mala. Predo mnou bol mesiac prázdnin, ktorý chýbal do začiatku letného semestra. Vrátila som sa späť domov na Slovensko a teraz s odstupom času zisťujem, že toto bol zatiaľ najkrajší koniec zimného semestra za celé tri roky na výške.

Vychutnávala som si chvíle s rodinou, hlavne naše kávičky a dlhé rozhovory s mamkou, tiež som prekonala strach a skúsila niečo nové a presvedčila som sa, že niekedy sa oplatí vyjsť z vlastnej komfortnej zóny a zahodiť strach za hlavu, vycestovala som a prežila som prekrásny víkend v zimnej zasneženej dedinke na strednom Slovensku, taktiež som si naplánovala ďalšiu cestu, počas ktorej spoznám novú časť Európy (neskôr sa dozviete viac), znovu som sa videla s blízkymi priateľmi, zažila som s nimi úžasné chvíle a spoznala som nových ľudí...

V takomto pozitívnom duchu by som veľmi rada pokračovala. Bohužiaľ, život nie je vždy perfektný. Som späť v Taliansku, tento týždeň sa začal nový semester a ja som hneď musela ochorieť. Minulú noc som skoro vôbec nespala a ráno som nedokázala ísť do školy. Takže celý deň som v posteli a snažím sa vyliečiť. Dúfam, že to bude čo najskôr za mnou. Mám pred sebou veci, na ktoré sa veľmi teším, preto si nechcem zbytočne zhoršovať náladu.



Další články


Kam dál