Nepravá Parížanka

15. srpna 2009 v 16:50 | alfalfa |  Visions of my head
Nikdy neviem nájsť tie správne slová na privítanie po tak dlhej dobe, preto nebudem chodiť okolo horúcej kaše a hneď vám sem dám svoju poviedku. Podaktorí sme určite čítali jej prvú časť, ale konečne som k nej našla a napísala ten správny koniec. Prajem vám aspoň trošku pekné čítanie a som rada, že som opäť tu s vami.

Nepravá Parížanka

Otváram oči. Zvuk čo počujem mi pripomína zvuk môjho starodávneho budíka, ktorý mi darovala babička so slovami: ,,Aby ti pripomínal, koľko času ti zostáva na uskutočnenie tvojich snov." Hodila som po ňom najbližší vankúš, pretože o príjemnom budení s tak ohlušujúcim zvukom sa tu nedá hovoriť. Ale aj po tých rokoch som nemala odvahu ho len tak zahodiť do koša. Sadám si na posteľ a pretieram si oči, aby som mohla vyzrieť do nového dňa. Zase krásny a slnečný deň. Presne takéto počasie som si predstavovala na ďalšiu sériu fotiek, pomyslím si len tak pre seba a pousmejem sa.
Bývam v dome ešte s tromi nájomníkmi, ktorých stretám len raz za čas, pretože sú to väčší blázni než ja. Dom stojí na vyvýšenom mieste, preto pohľad z môjho okna je nadránom dych vyrážajúci. Vychádzajúce Slnko sa postupne derie tmavou oblohou a dodáva jej krásne tóny modrej farby. Aj dnešné ráno som strávila na okne s fotoaparátom v jednej a kávou v druhej ruke. Po tých rokoch som si ešte na tú krásu, ktorú poskytuje ten úžasný výhľad, nezvykla. Pod mojimi oknami vedie malá cesta, cez ktorú ráno prejde pár náhliacich sa ľudí, ktorý meškajú do práce a na tvári im zazriete len únavu a stres. Cesta je lemovaná krásnymi vysokými bukmi a ich víriace sa koruny mi umožňujú vidieť cez malé štrbinky ten najkrajší pohľad. Pohľad na vysnívané mesto. Mesto lásky, vína, Eiffelovej veže, Montmartru a ďalších úžasných historických aj moderných stavieb a štvrtí. Nemusím menovať toto magické miesto, každý rozumní čitateľ už vie, kde sa môj príbeh odohráva. Vráťme sa ale k môjmu ránu, ktoré bolo predsa iné, než tie mnohé pred ním.
Ako som sa neúnavne vykláňala z obloka, aby mi z tej krásy nič neuniklo objavila sa spoza jedného domu na rohu ulice zvláštna postava. Pri každodenných tvárach známych ľudí, ktorí prejdú touto ulicou niekoľkokrát za deň ma táto dievčina zaujala. Prechádzala pomalým tempom, preto som si ju mohla dôkladne prezrieť a zjavne sa nikam neponáhľala ako každý v tomto prúdiacom a hektickom meste. Ďalšou z neobvyklých vecí, ktorou ma upútala a nemohla z nej spustiť svoj zrak bolo jej oblečenie, ktoré sa vymykalo spod kontroly. Nohavice bolo široké, že sa v nich jej inak štíhla postava strácala a nepochybne ich musela kúpiť v chlapskom oddelení, pretože presne také nosia ,,hoperi" v drahých amerických klipoch. Bohaté kučeravé vlasy jej pohrávali v slabom rannom vetre a všimla som si jej blažený úsmev na tvári, s ktorým kráčala po ulici nehladiac na nikoho len na žiaru vychádzajúceho slnka, ktoré bolo stále vyššie a vyššie. Neznáma dievčina, ktorú som dnes videla prvý raz v živote mi už neprišla tak neznáma, po tom ako zašla a ja som ju stratila z dohľadu som pocítila, že ju snáď poznám celý život a bolo nám súdené, aby sa práve v toto magické ráno objavila pod mojimi oknami. A od tej chvíle som si zaumienila, že sa s ňou musím zoznámiť.
Poobede, keď som si vychutnávala pizzu na svojom útulnom balkóne začula som v povetrí tóny elektrickej gitary a zvuk bubnov a hneď som vedela, že niekde opodiaľ sa hudobníci pripravujú na nadchádzajúci koncert a spomenula som si, že minulý týždeň som si všimla rozvešané plagáty, ktoré pozývali všetkých na koncert rockovej skupiny z Paríža. A vtedy je môj čas, kedy vyrazím do ulíc a fotografujem ľudí náhliacich sa na šou, aby sa im ušli posledné lístky od pouličných predavačov a zjednali výhodnú cenu. Na presne takých akciách býva najväčšia koncentrácia mladých ľudí rôznych štýlov a za takých večerov si domov odnášam nielen pekná zážitok, ale aj veľa vydarených fotografií, ktoré využijem pri ďalšej svojej výstave.
Nasledujúce ráno som opäť sedela na okne a scenéria sa pred mojimi očami opakovala, ale už som nesedela kľudne a vyrovnane ako obvykle, ale s pocitom nervozity a očakávania. A napokon som sa predsa dočkala a s horlivosťou som sa obliekla a vyrazila von. Už z diaľky som ju videla kráčať mojím smerom a na tvári mala ten istý krásny úsmev, ktorý som jej opätovala, keď podišla ku mne.
Toto bolo naše prvé stretnutie, ktoré vyústilo v dlhoročné a myslím, že keď Boh dá aj večné priateľstvo. Volá sa Agáta, ale ja jej s obľubou hovorím Agátka a milujem, keď sa za to hnevá. Myslím, že to je tá najkomplikovanejšia osoba akú som kedy poznala, ale napriek našej rozdielnosti sme si dokázali nájsť to naše, ten náš svet, v ktorom sme sa rešpektovali a uznávali. Teraz žijeme každá svojím životom na inom kontinente, ale vždy sú naše stretnutia srdečné a plné smiechu a samozrejme fotiek, pretože tie nedajú zabudnúť na nič.
Vidíš Agátko, za takýchto krásnych okolnosti sme sa mali stretnúť, ale to by nám potom chýbala tá naša večná nespokojnosť a neustále snívanie o prekrásnom svete a živote, ktorý by nás v ňom čakal.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Pýs.menková polívka Pýs.menková polívka | Web | 16. srpna 2009 v 18:06 | Reagovat

Ten konec se mi moc líbí...Ani nevím proč...

2 Minnie Minnie | Web | 18. srpna 2009 v 20:08 | Reagovat

Pěkné, moc povedené..
Umíš rozvést text, což mě nejde..

3 crazy princess crazy princess | Web | 19. srpna 2009 v 12:34 | Reagovat

moc pekne

ps:sen to nebyl,proste jsem si to vymyslela a napsala :)

4 Maggie Maggie | Web | 23. srpna 2009 v 20:10 | Reagovat

Krásné, krásné, krásné,... hlavně ten design! :)

5 Cherees Cherees | Web | 24. srpna 2009 v 21:04 | Reagovat

Moc hezký, a design jakbysmet:-) Kosti kosti kostičky (káry ale to je jedno:D)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama