ti voglio bene Alex

25. srpna 2009 v 10:29 | alfalfa |  More than words
Neustále sa túlam v predstavách, v predstavách o živote, ktorý som pred týždňom opustila. Keď sa lietadlo stále vyššie a vyššie vznášalo nad krajinou, ktorá sa mi hlboko dostala pod kožu vyhŕkli mi slzy, pretože som cítila, že som tam časť seba nechala, časť svojho srdca zostala u mora a časť v tam krásnom veľkom dome, ktorý vás zaručene očaruje hneď pri prvej návšteve. Už som doma týždeň a pár dní a dala som si záväzok ešte v Itálii, že budem písať každý deň, ale nevyšlo to, ako veľa vecí v živote. Každú chvíľu, každý krát, keď mi oči zablúdia na hodiny si pomyslím čo som v tej chvílu robila tam. Nikto si nedokáže predstaviť ako veľmi mi je smutno a ako moc by som si priala zbaliť si pár veci a zanechať tu všetko tak a odísť. Ale realita je taká, že si tieto posledné dni neužívam, tak ako by som mala a škola je stále bližšie a bližšie a mne zostavajú len slzy v očiach, pretože v tejto chvíli je smútok všade okolo mňa. Určite vám raz napíšem všetko o mojich prázdninách v Taliansku, pretože sem píšem rôzne nepodstatné veci a mrzelo by ma, že takáto podstatná časť môjho živote by tu chýbala.
Už dlhú dobu sme s mamkou premýšľali o tom, že by sme obývačku a moju izbu vymenili. Keď môj otec dostavia svoj nový dom, tak si zoberie skoro celú obývačku, pretože je sochár a všetok nábytok robil on. Tak sme si mysleli, že by som si izbu mohla premiestiť tam. Len v tej izbe by som bola úplne izolovaná a keďže žijeme tu len dve, ja a mamka, tak sme to potom zavrhli. Ale aj napriek tomu som vždy nadhodila, že by som chcela svoju oranžovú izbu zmeniť na čierno-bielu. A na môj veru mamka nebola proti, len vždy sa na to zabudlo a nedialo sa nič. Ale keď som sa vrátila po mesiaci z Talianska našla som svoju izbu úplne inú. Steny sú biele, čo bol trochu šok si na to zvyknúť, a na jednu stenu ako dekoráciu nalepila špeciálne nálepky na steny, čierne a sú to také ornamenty. Rôzne doplnky sú čierno- bielo-červené. Včera sme zavesili nový obraz, našli sme nové čierne hodiny, takže takto postupne sa tá izba dotvorí. Ďakujem jej za pekné prekvapenie a teším sa na také chvíle, keď budeme niekde chodiť po obchodoch a zrazu zbadám niečo čo sa mi do izby bude nesmierne hodiť.
V taliansku som prečítala približne sedem kníh, niektoré už po niekoľký krát, ale teraz som začala čítať jednu, ktorá je už hodne stará, len stále vydávajú nové a nové vydania. Volá sa Údolí panenek od spisovateľky Jacqueline Susann a spisovateľka s touto knihou dostala do Guinessovy knihy rekordov v počte predaných výtlačkov. Je o troch krásnych ženách, ktoré prerazia do Hollywoodu, kde ich určite čaká šťastie, ale ako to tam už býva aj smútok, sklamanie, stretávajú sa s drogami, alkoholom a sexom. Som len na začiatku, ale veľmi dobre sa to číta a už sa teším, keď ich životy neberú rýchli spád a čo všetko sa tam bude diať. Preto vám ju určite vrelo doporučujem.
Celé dni robím stále to isté, ale občas si zájdem von so slečnou A. a S. Pred pár dňami sme boli v kine. Slečna A. nás úplne vylákala na Bruna, myslela si, že to bude super komédia a nekonečne moc sa nasmejeme. V ukážkach a ani v popise toho filmu nebolo nič o jeho perverznosti. Áno, presne tak na mňa pôsobil, ako nechutný a perverzný film a nikomu nedoporučujem sa naň dívať, hlavne nie v kine plnom mladých párov a nadržaných chlapov, kde ste najmladšie a ešte v druhej rade, kde na vás všetci vidia. Najprv sa to zdalo úplne normálne, aj keď je to diskutabilné, pretože už iba jeho vzhľad, obliekanie a prízvuk bol dosť divný, ale aspoň sme sa smiali, ale neskôr to začalo brať zvláštne obrátky so sexuálnym podtónom, ale takým až nechutným. Mne sex vo filme nevadí, ale keď je pekný a normálny, toto bolo odporné. A tí chlapi sa na všetkom strašne smiali a cítili sme sa tak nepríjemne. Potom sa nám slečna A. strašne ospravedlňovala, že na čo nás to zaviedla.
Už som toho napísala neúrekom. A po...posnažím sa písať častejšie...



alfalfa sa lúči...
s kŕčom v ruk...
...a s úchylným úsmevom na tvári...
...Vám máva!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Agnethe Agnethe | Web | 25. srpna 2009 v 15:26 | Reagovat

Aaaaa, závidím ti nový pokoj x)! Vyfoť to xP. Já dostala k narozeninám (no dobře, půl roku po narozeninách xD) novou skříň a stůl (zářivě zelený) a budu mít místo starých modrých fialové stěny xP. Takže taky bude změna x)).

2 Už Trixie, nebo máte nějaký jiný nápad? Už Trixie, nebo máte nějaký jiný nápad? | Web | 26. srpna 2009 v 9:08 | Reagovat

Další skvělý článek! :)
Taky bych chtěla svůj vlastní pokoj, ale musím ho sdílet s mladším bratrem, což dosti omezuje moji kreativitu. :)
Píšeš o stesku... Ani nevíš, jak moc dobře tohle znám, jak mockrát jsem tohle prožila. :( A koukala na hodiny a říkala si, co jsem asi v tu dobu dělala tam. :) Ale čas je pro srdce dobrý lékař. :)
P.S. Máš profil na facebooku? :)

3 Už Trixie, nebo máte nějaký jiný nápad? Už Trixie, nebo máte nějaký jiný nápad? | Web | 26. srpna 2009 v 9:46 | Reagovat

Já bych s tebou strašně ráda byla nějak v kontaktu. :)
P.S. Slovenština je překrásná.

4 Už Trixie, nebo máte nějaký jiný nápad? Už Trixie, nebo máte nějaký jiný nápad? | Web | 26. srpna 2009 v 9:57 | Reagovat

Ooo, děkuji! :) Bude mi ctí si s tebou psát. :)

5 Minnie Minnie | Web | 26. srpna 2009 v 16:42 | Reagovat

sedm knih? Na dovolený? Blázne :D
Já jsem za celý prázdniny nepřečetla ani jednu *stydí se*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama