A bolí, bolí, bolí, aj keď nemusí

24. října 2009 v 17:43 | alfalfa |  More than words
Nie, dokonalí, skôr naopak,
Tí nedokonalí potrebujú lásku.
(Oscar Wilde)


Možno tým chcel Wilde povedať omnoho viac. Možno každé slovo má predstavovať niečo iné, abstraktnejšie. Ale ja sa nebudem zaoberať čo tým chcel básnik povedať. Postačí mi len jednoduchý preklad týchto slov, aby som to dokázala preniesť do svojho života, bytia.
Jednoznačne sa nepovažujem za dokonalú, skôr za úplný opak tohto slova a preto pre mňa tento citát naberá veľký význam. Pýtam sa, prečo niektorí ľudia majú oveľa viac šťastia ako ja? Prečo existujú tak veľké rozdiely medzi nami? Veď to nie je spravodlivé? Tá, ktorá čaká na lásku, ktorá sa jej nemôže dočkať, dychtí po nej, presne tá musí čakať tak dlho. A všetci jej vravia, že na to príde ten správny čas. Ale znovu by som mohla zo seba vychrliť nekonečné množstvo otázok, ale nikto by mi na ne nevedel odpovedať. A tie chlácholivé slová, ktoré od každého počúvam si môžete strčiť za klobúk. Že mi nič neutečie? Ale áno utečie. Moje detstvo mi uteká pomedzi prsty a ja sa nestíham ani obzrieť. Ja som si myslela, že v tomto veku by som mala byť najšťastnejšia, pretože potom ma čaká tvrdý samostatný život. Ale zmýlila som sa. Ale vidí sa mi, že to nie je u každého rovnaké. Napríklad moje dve kamarátky mi občas vyrážajú dych svojimi zážitkami. A tak si vravím, na čo budem spomínať ja. Na tú cestu do školy a naspäť zo školy a medzi tým vôbec nič. Aj keď sa mi nepáči pitie a chodenie do neskorej noci po vonku, nejaké zásady mám. Ale o tom tu nehovorím, to nech si robia, ja nemusím a nikto ma do toho nebude nútiť. Ja teraz chcem rozprávať len o jednej veci a tou je LÁSKA. Čo tie dve moje priateľsky zažili, z toho by bol pekný námet na dievčenský román a pritom obidve zostali čisté v tom najkrajšom slova zmysle. Samozrejme nebolo to ružové, ale občas za to aj tie trápenia stoja. A viem to preto, lebo som ich bútľavá vŕba, ktorej vždy všetko vyrozprávali a ja som sa vždy snažila pomôcť, uľahčiť situáciu. Stala som sa vŕbou každej kamarátke, na jednej strane mi to lichotí, že niekto príde so svojimi starosťami za mnou, ale kedy nájdem ja svoju vŕbu? Určite by moja mama teraz povedala, že môžem prísť kedykoľvek za ňou. Veď mami (určite to tu teraz čítaš) musíš priznať, že veľakrát idem za tebou, ale musíš aj ty pochopiť, že všetko sa ti nedá povedať, aj keby si chcela. Môžeš byť mojou najlepšou priateľkou, ale stále si aj mamou a to nie je potom to pravé. Ale ako sa pomaly presviedčam, tak priateľstvo, také pravé a silné už v tomto svete neexistuje. A keď si to zvážim, tak som zostala sama so svojimi otázkami, na ktoré nevie nikto správnu odpoveď.
A Súmrak alebo ktorúkoľvek časť by nemali nechať čítať také dievčatá a také strápené duše ako som ja. Pretože to vedie k väčšiemu žiaľu nad vlastným položením. Možno si myslíte, že to preháňam a radšej nechcem vedieť čo na to povie moja mama, keby to tu náhodou čítala. Ale presne v tejto chvíli to tak cítim a myslím, že ma to neopustí, len sa to bude prejavovať v menšej miere.



Bolesť? Každého si nájde.
Vkĺzne cez rukáv, vpláva
Začutým. Bodne presne
A vo svojej chvíli.

Neomylná. Nič ju nepomýli.

Povie: som tvoja,
Som dym za suchých haluzí.

Dotkne sa ťa a viac nepustí.
A bolí, bolí, bolí, aj keď nemusí.
Bolesť? Život, ktorý mizne
Kamsi cez prsty.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Maggie Maggie | Web | 24. října 2009 v 20:36 | Reagovat

Jak krásně jsi dokázala napsat těch spostu pocitů, které teď cítím, nebo si alespoň myslím, že je cítím.
Tento svět je velice zvláštní, nespravedlivý a já se každý den ptám, proč... Nikdo mi neodpovídá...
Krásný článek, i když smutný! :)

2 Tyq* Tyq* | Web | 25. října 2009 v 19:48 | Reagovat

jojo.. je to krásný.. oba dva ty stavy.
hezky píšeš. už delší dobu tě sleduju ;D a hezká písnička - dobře jde ke článku

3 Ká | Web | 27. října 2009 v 13:04 | Reagovat

Ká si tak nějak myslí, že lepší je mít úplně zkurvenej ale zajímavej život, než ho mít pěknej ale nudnej...problém nastává, když Ká začne připadat, že ten její je zkurvenej a ještě k tomu bez zážitků. Taky netuším, na co jakože hodlám nad hrobem vzpomínat.
Co se lásky týče, tak nemám ponětí. Ká to zkoušela tolikrát a stejně nikdy nikoho milovat nedokázala...možná je lepší to ani nezkoušet a potom se aspoň necítit jak bezcitná zrůda, ne? Svět je divnej.

4 Winnieh Winnieh | Web | 28. října 2009 v 11:41 | Reagovat

Někdy prostě nastane čas, když dětství je dál a dál za tebou a ty s tim nic nenaděláš. Protože to tak prostě je.

A o lásce se krásně čte, Twilight je opravdu dobrá knížka:), ale hůř se prožívá. Ono to pude. Každý si to prožije:)

5 Adel Adel | Web | 27. května 2010 v 15:24 | Reagovat

Maji, ja asi nie som ten pravý človek, ktorému by si sa chcela zdôveriť. Je mi to jasné, pretože viem,že nie sme až také dobre kamarátky aby si za mnou chodila s tvojimi problémami. Aj tak ti chcem povedať, že ak budeš chcieť možeš prísť kedykoľvek. Neručím za to, že moje rady alebo odpovede budu správne no rada ti poviem vlastné skúsenosti (ehm :D)  a tiež ti aj rada poradím, ak budem schopná.
A čo sa týka toho skutočného priateľstva : Podľa mňa ešte niekde existuje, len sa musíme poriadne pozerať. Problém je skôr v tom, že je stále menej ľudí ochotných hľadať.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama