Ale kdybyste mermomocí chtěli vědět, byl jsem šťasten. Někdy celý den, někdy hodiny, někdy jen pár minut

30. října 2009 v 10:54 | alfalfa |  More than words
Minulý článok je stále aktuálny, stále mám v sebe pocity potreby a úzkosti, ale už o tom písať nebudem, možno. Teraz si varím svoj už asi stopäťdesiaty tretí čaj a za chvíľu sa mi asi žalúdok zmení na špongiu plnú čaju a čajových lístkov. Ale mám v sebe príjemný pocit vždy, keď si ho pripravujem a nalievam do termosky, aby vydržal dlho teplý. Mňa vždy tešili takéto maličkosti, ale toto sa mi zdá prehnané, aby som pociťovala radosť pri príprave čaju. Možno z tej choroby bláznim a za chvílu ma bude sanitka odvážať na psychiatriu či kde to tí ľudia stále chodia. Inak viete čo si vždy tak podvedome uvedomím, keď vidím alebo len tak začujem ako húkajúca sanitka prefrčí mesto, že čo keď v nej teraz leží niekto známi. Je to zvláštne, že vy sa napríklad v kľude doma učíte a niekde sa niekto trápi a umiera od bolesti a vy počujete ako sa rýchlo ponáhľajú, aby toho trpiaceho zachránili, ale vám v tej chvíli je neuveriteľne dobre alebo ste šťastný. Ten život je naozaj prazvláštny...
Od utorka som doma, ale zameškala som len dva dni, pretože štvrtok a piatok (teda dnes) máme prázdniny, jesenné. A ja sa teraz pozerám z okna ako lístie padá k zemi ako vločky snehu. Sú nádherne sfarbené žltou a červenou farbou a sú naozaj veľké a je ich plná cesta a niektoré sa zachytávajú o plot. A je nádherné ako sa mi v tomto článku pletie všetko so všetkým, ale nevadí mi to. Späť k môjmu zdravotnému stavu. V utorok som teda zostala doma, ale mala som za úlohu ísť k doktorovi, sama. Úplne sama som u žiadneho doktora za šestnásť rokov ešte nebola, takže srdce mi poriadne búchalo. Pri takýchto chvíľach si vždy uvedomím aké dieťa som. Ale zvládla som to a som pyšná, aj ke´d to bolo dosť neskoro, ale všetko je prvýkrát a je jedno v koľkých rokoch. Takže ma pekne podporte, povedzte, že som hodné a samostatné dieťa a poštou mi pošlite omalovávanku a cukrík.
A počas pokoja, ktorý mi poskytla choroba som prečítala naozaj dosť kníh, teda nie počtom, ale skôr ich hrúbkou. Najprv som začala tretím dielov twilight ságy, ktorý ma ako prvýkrát očaril, tak mi to nedalo a začítala som sa do štvrtého a nemohla som odolať. Ale zožierala ma obrovská závisť a žiaľ, pretože tak krásny vzťah a život ako má hlavná hrdinka s najúžasnejších upírom (určite musia existovať) sa nedá nezávidieť. A dnes ráno som dočítala knihu od včerajška a to Drž ma za ruku. Naozaj krásna výpoveď matky počas vlády hippies a Beatles a keď rifle boli nesmierne zvláštne a výsadou len tých bohatších, ktorá odišla do zahraničia aj so svojím synom a vydala sa. Manželstvo mala krásne, ale syn jej takú radosť nerobil. Začal s marihuanou a z tej nakoniec aj úplne zošalel. Naozaj krásna kniha, u ktorej nechýbali slzy. Ja plačem v poslednej dobe snáď u všetkého. A teraz sa chystám na prvý diel twilight. Ja občas čítam knihy od posledného dielu k prvému, už sa mi to raz stalo a teraz to idem praktikovať znovu. Ale u tejto to nebude vadiť, pretože už som ich raz všetko štyri čítala v takom poradí ako sa má.


...koniec kecom
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nozha Nozha | Web | 30. října 2009 v 15:32 | Reagovat

Tu knížku si přečtu. Nemyslím twilight (pch, pch, pch.) Myslim to  druhý :D
Všichni jsou teď nemocný. Nebo jim něco je. Já jsem furt zdravá a nikdy mi nic neni...

2 Befond Befond | Web | 1. listopadu 2009 v 11:02 | Reagovat

Není to divné,já to mám též ráda.Čaj je prostě .. úžasná věc.
Co se týče Stmívání ,to naplní asi každého závistí ... ale my jednou budeme mít ještě lepší vztah,já tomu pevně věřím :D :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama