Koľko asi meriaš? Jeden veľký sen?

21. listopadu 2009 v 10:18 | alfalfa |  More than words
Ako sa vraví, staré priateľstvo nehrdzavie. A ja som rada, že to moje dávno stratené priateľstvo znovu a znovu nadobúda tvar. Ja už ani neviem koľko je to rokov dozadu, možno tri, možno štyri alebo aj viac. V tej dobe môžem povedať, že som to ľahké nemala, nebola som zo sebou spokojná, nedokázala som sa vyrovnať so svojím životom. A keď sa nemáte radi vy sami, tak nemôžete byť ani v živote šťastná. Myslím, že to bolo pred nástupom do tínedžerského života, musela som sa vyrovnať s rôznymi zmenami. Nemôžem povedať, že teraz som zo sebou spokojná, ale už to neberiem tak tragicky, po čase si človek dokáže na všetko zvyknúť. A presne v tej dobe som odohnala od seba najlepšiu osobu v živote. S ňou som zažila najkrajšie detstvo. Pre nič závažné som sa na ňu nehnevala, nič sme si nespravili, nepohádali sme sa, neublížila mi, ale ja som sa jej zo dňa na deň začala strániť. Zo začiatku bojovala, chcela zistiť čo sa to deje, ale keď spozorovala môj výsostný nezáujem cúvla aj ona. Síce viem, že ju to mrzelo. A mňa po pár mesiacoch, možno až po roku zamrzelo tiež. Ale myslím, že som nemala odvahu to meniť a ani čas. Ôsma trieda mi dala zabrať, myslím, že to bol ten najhorší ročník a deviata trieda taktiež. Chcela som sa dostať na gymnázium a myslím, že som spravila pre to dosť. Preto som nemala veľa času, stále som sa učila. Boli to do ráno prebdené noci nad učebnicami. Niekedy som išla o dvanástej spať a budím mi hrkotal už o piatej ráno, aby som si to všetko zapakovala. Teraz premýšľa, či mi to vôbec na niečo bolo. Ale keď som nastúpila na strednú nemohla som sa už správať ako úplne hlúpe decko. Vtedy mi došlo akú detinskú vec som vtedy urobila. Ja viem, že Gabika je teraz trochu inde než ja, ale to neznamená, že by sme sa raz za čas nemohli vidieť. A presne to robíme. Nevidíme sa každý deň, ale vieme o sebe a občas sa navštívime. Viete čo je smiešne, že býva len o sedem domov ďalej odo mňa. A píšem vám to preto, lebo rada na ňu spomínam, hlavne na naše zážitky, ako som k nim chodievala spať a aj ona k nám. (Mexický ufón...tomu nebudete rozumieť, len chcem, aby to tu bolo, pretože to patrí k nej). Naše lásky, trápenia, jej sestrenica, ktorá vždy prišla na prázdniny a spolu sme zažili krásne Vianoce a všetky sviatky. Minulý v piatok som sa za ňou po dlhej dobe zastavila. Nebola som u nich ani nepamätám, vždy sa ona skôr zastavila u nás. A cítila som sa tam príjemne. Síce nie tak ako kedysi, ja som tam chodila ako domov a tak som sa tam aj správala. Ale jej mama mi povedala, že je rada, že som sa zastavila a že sa mám častejšie a to ma veľmi potešilo. Nechcela by som, aby na mňa zanevreli. A včera m písala, či by som nechcela prísť sa pozrieť nejaký film, čo ma prekvapilo, pretože v piatok vždy chodí von. Ale ja som bola už bohužiaľ v kostole, ale dnes by som s ňou chcela byť, tak dúfam, že si bude mať čas.


Včera mi mamka priniesla knihu Sex v meste. Prepánajána, tá kniha bola napísaná v roku 1997 a podľa nej vznikol ten seriál. To som vôbec nevedela a zaskočilo ma ako je už stará. Ale teším sa na ňu a ešte väčšmi na druhé pokračovanie filmu, ktoré uvidíme na druhý rok. Mám veľkú, veľkú, veľkú.... .... ....veľkú radosť. Som ako malé dieťa, ktoré sa raduje aj s úplných maličkostí. Ale v každom z nás je ešte to malé dieťa, no nie?!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Hanichka Hanichka | Web | 22. listopadu 2009 v 0:46 | Reagovat

Mě občas strašně udivuje, když zjišťuju, jak pozvolna moje stará přátelství skončila. Ne kvůli klukovi, ne kvůli hloupé hádce. Prostě bylo míň a míň kontaktů, až už nebyly. Nebolelo to, nebylo to náhlý, vlastně to k tomu směřovalo. Ale někdy se mi stýská. ALe vím, že to byla většinou moje chyba. To já jsem se začala stranit, nechodit na icq, třeba, protože jsem chtěla být sama. Neměla jsem náladu na rozhovor. I když by byl určitě milý. Ale nebylo to cíleně. Prostě chyběla chuť....
Btw, děkuju za tip na knížku :) Sex ve městě si určitě někdy přečtu. A taky děkuju za komentář, potěšil :)

2 Zeezee Zeezee | Web | 22. listopadu 2009 v 21:39 | Reagovat

Tenhle článek mě donutil se nad sebou trochu zamyslet... Mám spousty kamarádek, se kterejma se při potkání pozdravím, ale...to je všechno. Postupem času, změnou školy etc. jsme se odcizily...a to hodně, každá jsme se moc změnily, v podstatě si teď už nemáme o čem povídat, tak jiné jsme. Trochu mě to mrzí, ale...co se dá dělat, takovej už je život...

3 selfish bitch selfish bitch | Web | 1. prosince 2009 v 5:05 | Reagovat

Prišla som si kuknúť blog keďže si mi nechala koment, zatiaľ nemám čas čítať (ponáhľam sa do školy), ale podvečer niečo aj prečítam :-)
Každoádne krásny design, a All Apologies je tak neskutočne nádherný song :-)

4 selfish bitch selfish bitch | Web | 1. prosince 2009 v 21:35 | Reagovat

No konečne som sa dostala k tomu článku. A myslím že to každý zažil, že prišiel o priateľa, či už kvôli hádke, ale proste len tak, kvôli iným záujmom a vzájomnej odlišnosti. Aj mne sa to stalo a prežívam to teraz znovu a desím sa toho koľko krát to ešte budem musieť prežiť. A vždy to bolí rovnako ak nie viac a potom sa človek čoraz viac a viac bojí hľadať si nových priateľov, lebo stejne raz o nich príde...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama