Myseľ na cestách budúcnosťou (1. kapitola)

23. listopadu 2009 v 19:59 | alfalfa |  Visions of my head
Buchnutie dverí, krátky povzdych a vykročenie pravou nohou vpred. Cvaknutie zámku a vedela som, že všetko nepodstatné a tak zbytočné nechávam za sebou až mi srdce poskočilo a ja som pridala do kroku. Vedela som, že teraz ma už nemá čo zastaviť. Išla som hrdo, zo vztýčenou hlavou a s hrejivým pocitom u srdca, že konečne robím správnu vec. Všetky rozhodnutia nesú zo sebou aj tie zlé stránky, sklamania a slzy. Dobrovoľne som sa rozhodla opustiť osobu, ktorú mám nadovšetko najradšej, ale srdce mi vravelo, že musím svoj život zobrať do vlastných rúk, pretože doteraz som nebola tak úplne šťastná. Ale moja najdrahšia maminko, nesmieš sa na mňa hnevať, som si ištá, že aj ty vieš, že robím tú najšľachetnejšiu vec na svete. Ty jediná si so mnou prežívala prívaly melancholických nálad a počúvala si moje neustále sťažovania a ty jediná si dobre vedela po čom túžim. Teraz nesmieš plakať, pretože tvoja jediná dcéra sa v tejto chvíli považuje za najšťastnejšiu a najvoľnejšiu ženu pod slnkom. A samozrejme nikto nevie, čo ma čaká vo svete, ale nechaj ma to aspoň skúsiť. Chcem pocítiť dobrú, ale aj tú zlú chuť slobody. Zažiť na vlastnej koži krásy sveta, ktoré čakajú len na mňa. Preto som sa s tebou lúčiť nechcela, bála som sa, že nemám dosť odvahy na to, aby som ťa nechala samú. Ale ty predsa už dávno sama nie si. Máš svojo priateľa, ktorý ťa dúfajme miluje a ty miluješ jeho, teraz som vám možno dala menšiu možnosť na to, aby ste mohli byť spolu. Ale hlavne teraz nesmieš byť ako naša babka a myslieť si, že som odišla kvôli nemu, aby som vám neprekážala. Sľúbila si mi, že na staré kolená nebudeš ako tvoja mama a moja babka. A preto, keď viem, že ťa tu nenechávam samú, môžem s nadšením vstúpiť do svojho nového života.
V dlhom čiernom kabáte, čapici a vlnenom dlhom šále, s ktorého mi boli vidieť len dve veľké oči som sa ponáhľala ulicou zahalenou v hustej hmle. Bolo veľmi studené ráno, kedy sa vám zima vsakuje až ku kostiam a znemožňuje vám rýchlejší pohyb. Pozrela som sa na hodinky a s hrôzou som zistila, že už som tam mala dávno byť. Chcela som pridať do kroku, ale kvôli premrznutým končatinám to vyzeralo nemožne. Nemusela som sa tak ponáhľať, ďalší vlak mi išiel o pol hodinu neskôr, ale ja mám radšej viac času v zásobe, nikdy neviete čo sa môže prihodiť. Keď som sa s veľkou námahou dotrepala aj s batožinou na železničnú stanicu s úľavou som zistila, že môj vlak má menšie zdržanie a bude tu za necelých päť minút. Veľa poverčivých ľudí by si možno povedalo, že je to znamenie, aby som tu zostala, ale ja som si na druhú stranu bola istá, že čas mi hraje do kariet.
Čakala ma hodinová cesta do Bratislavy asi najhorším vlakom na svete. Musím si na svojím cestách všímať dopravné prostriedky, či aj inde na svete ich majú v takom otrasnom stave alebo iba naša krajina zaostáva v modernizácii. Vo vlaku som si prisadla ku staršej pani, ktorá sa mi po desiatich minútach prihovorila, a keď som jej porozprávala svoje plány bola doslova nadšená. Rozprávala mi svoje príhody a zážitky, ktoré zažila na svojím cestách s manželom, ktorý jej pred piatimi rokmi odišiel do neba, ale ona ho stále cíti pri sebe a pri pohľade do jej smutných očí mi jej bolo veľmi ľúto. Počas celej cesty sme sa zhovárali a nezastavili sa nám ústa do doby, než som musela nastúpiť do mestského autobusu na letisko. Ale stihla mi dať svoju adresu so slovami: ,,Opatruj ju dobre, a vždy keď budeš na inom mieste pamätaj na mňa a pošli mi pohľad s najkrajším zážitkom z toho miesta, a tak budem na cestách spolu s tebou." Pekne poskladanú som si ju vložila do zadnej kapsy nohavíc odkiaľ nemala šancu vykĺznuť von a obťažkaná batožinou som stihla nastúpiť do autobusu a zakývať tej milej starej babičke.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Maggie Maggie | Web | 24. listopadu 2009 v 16:20 | Reagovat

Krásné, opravdu se mi to moc líbí... Doufám, že jednou napíšeš knížku! :)
Jinak je mi líto, že se kvůli prasečí chřipce nedostaneš do Vídně. Taky bych chtěla jet, ale dostanu se tak maximálně do Prahy.:)

2 devcicazdediny devcicazdediny | 25. listopadu 2009 v 14:56 | Reagovat

JO to tenhle si o sobě taky velice myslel... žádný krasavec to nebyl... a řekl mi, že mě chce jako trofej a že pro to udělá všechno... pořád se mě ptal co má dělat aby mě získal... jako bych mu to mohla všechno nadiktovat... a pokaždé když jsme se viděli tak pak mi za chvilku psal a ptal se mě... jestli k němu něco cítím.... mno hrozné pako... teď konečně pochopil, že s ním chodit nechci... jen nechápe, že kamarádka bych s ním klidně byla... ale on asi nechce...

3 o^ o^ | Web | 27. listopadu 2009 v 8:25 | Reagovat

krásný blog ♥

4 nikol nikol | 28. listopadu 2009 v 21:59 | Reagovat

dievča, máš dobrý blog... fajn sa číta, čo píšeš :)

5 Blackie Blackie | Web | 30. listopadu 2009 v 15:42 | Reagovat

Chřipka je prevít. Chro. Já do Vídně nejezdím už z principu - Kdo by stál o zulíbání od tetičky, které rozumíš jen " Dobrý den " ( A to stejně špatně ), žeo.

Píšeš krásně. Což je děsně tuctová informace a nastopéro to o sobě moc dobře víš.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama