Myseľ na cestách budúcnosťou (2. kapitola)

25. prosince 2009 v 14:34 | alfalfa |  Visions of my head
Všetkým Vám prajem šťastné a veselé Vianoce, aj keď trochu oneskorene, ale predsa sviatky stále trvajú, takže si ich poriadne užite. Prajem Vám tiež krásny Nový rok, ale ja dúfam, že z Talianska budem mať možnosť napísať vám, takže čakajte, že sa vám ozvem. Dnes sa musím pobaliť, ale túto činnosť robím veľmi rada a zajtra ráno už frčíme do Itálie.
A potrápila som sa s ďalšou časťou príbehu, ktorý som nazvala Myseľ na cestách budúcnosťou, ktorý je o mojom veľkom sne. Píšem o sebe, ako si predstavujem uskutočnenie svojich túžob. Určite nečakajte veľké zázraky, nie som spisovateľka, aj keď by ma táto robota veľmi bavila a lákala. Možno raz...Teraz mi musia stačiť len moje predstavy, z ktorých sa postupne vypíšem a budem sa snažiť vytvoriť z nich pekný príbeh. Zatiaľ mi bude stačiť, keď bude pekný a čitateľný. Nemusíte ma veľmi chváliť, aby ste mi spravili radosť, povedzte úprimne čo si myslíte. A už mi skrsla nová myšlienka, ako by som svoj príbeh mohla obohatiť, ale to je ešte ďaleko.
Keby si chcem niekto prečítať aj prvú časť, tak tu je odkaz

2.kapitola:

Počas jazdy mestskou dopravou sa vám môže naozaj všeličo prihodiť. Vtedy si uvedomíte, akí sú k sebe ľudia neohľaduplní a plní negatívnej energie. So zlým pocitom, ktorý na mňa preniesla atmosféra v autobuse som sa dostala na letisko. Bolo ešte celkom málo hodín a vonku poriadna kosa, preto na parkovisku a ani vnútri v hale nebolo ani živej nohy. Iba pár cestujúcich, ktorý sa pripravovali na odlet svojho lietadla, ale boli tam jediní, preto som usúdila, že sa opozdili a veľmi sa ponáhľajú. Keď som ich videla stáť v rade, tak to znamenalo, že ešte lietadlo neodletelo. V tom momente som sa rozutekala naprieč halou a zaradila sa za nich. Ani som sa len nepozrela na tabulu, ktorá hlási krajinu, kde lietadlo smeruje. Bolo mi to vcelku jedno, pretože letenku som kúpenú nemala a ani som poriadne nevedela kam mám namierené. Pani za pultom bola ešte trochu ospalá, ale mala som šťastie, že lietadlo nebolo plné, takže som zaplatilo dosť tučnú sumu za letenku a mohla som ísť. Až keď som mala kontrolu za sebou som sa pozrela na letenku. Trochu som sa prekvapila, keď som si prečítala miesto, kam som sa náhodou vybrala, ale prekvapenie to bolo príjemné. Ohlásili posledného cestujúceho, otvorili východ a my sme mohli nastúpiť do lietadla.
Sadla som si sama pri okienku, ale zrazu sa mi prihovoril mladý muž, či si nemôže prisadnúť ku mne. Iba blázon by povedal nie. Na ceste lietadlom mám najradšej štart, keď pomaly prejde na hlavnú dráhu, chvíľu zastane a potom začne naberať rýchlosť, motor sa rozozvučí a moje telo sa pritlačí k sedadlu, vtedy cítim neskutočnú energiu ako prúdi mojím telom. A zrazu sa lietadlo odlepí od zeme a my stúpame do oblakov. A ja som stúpala do oblakov dvojnásobne, pretože vzhľad mladého muža vedľa mňa ma natoľko uchvátil, že som miestami mala problém popadnúť dych. Hlavne vtedy, keď sa nebadane naklonil a snažil sa mi niečo povedať lámanou angličtinou. Bolo ťažké porozumieť mu, ale zistila som, že pochádza z Talianska a v tomto lietadle sa tiež ocitol v podstate náhodou, keď mu jeho šéf zariadil dvojtýždňové školenie v jedných novinách. V tej chvíli som vedela, že toto je tá zásadná vec v mojom živote, toto je ten moment, ktorý si nemôžete nechať ujsť. Už od malička som túžila po nahliadnutí do priestorov, v ktorých sa tvoria tak úžasné články a fotografie ako predstavujú niektoré magazíny a časopisy. Teraz sa len musím pevne držať tohto veľmi pohľadného mladíka, pretože on je v tejto chvíli jediná možnosť ako si splniť jeden zo svojich snov. Samozrejme, nesmiem zabudnúť na to, prečo vlastne sedím v tomto lietadle a všetko som len tak hodila za hlavu. Chcem cestovať, keby to bolo možné tak chcem precestovať celý svet a v žiadnom prípade sa nechcem s nikým viazať. Tieto veci musím mať stále na pamäti, ale zostať chvíľu v meste, kde sa mi môže naskytnúť možnosť pracovať pre nejaké noviny alebo časopis to tiež nie je k zahodeniu. Predsa mám mnoho času, celý život mám ešte pred sebou ako na dlani a pol roka stráveného v teplej a slnkom zaliatej Kalifornii sa neodmieta tak ľahko.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Edie Edie | Web | 25. prosince 2009 v 15:22 | Reagovat

Ke komentu u mě: No každej radí abych šla na gympl ale..vůbec netušíte jaký mam známky :D..navíc u nás se bere asi do průměru..1,2..je mi líto takovej hezkej průměr nemam. A naši by mě ani nepustili na jinej do jinýho města.

Ten příběh je (vážně) dobrej, dobře čtivej ale podle mě je tam málo popisu..Ale je to tvoje věc :)
A šťastnej Novej rok =).

2 r u b y * r u b y * | Web | 26. prosince 2009 v 14:39 | Reagovat

Taky ti přeju krásné svátky a pořádně vydařeného Silvestra :) po víkendu tu budu s vámi zase víc, teď to mám hodně nabitý akcičkama a ráno se nemůžu probrat, tak do 3 :D

3 r u b y * r u b y * | Web | 26. prosince 2009 v 14:39 | Reagovat

a Stand by me? parádní věc..Oasis;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama