s tým čo nejde do hlavy

10. ledna 2010 v 20:32 | alfalfa |  More than words
Od návratu z Itálie som sa vám neozvala, a keďže už zajtra (ach!) nastupujeme prvýkrát do školy, mám v hlave iba ju (ani si to nezaslúži). Takže všetko čo doteraz stálo za zmienku, mi z nej vytlačila veľká hŕba kníh a veľa povinností, ktoré so začiatkom školy súvisia. Do piatku máme napísať dve slohové práce, a to, charakteristiku osoby, poviem vám pravdu, že s týmto som sa veľmi neobťažovala, pretože už som jednu charakteristiku mala napísanú, len som doladila určite nedostatky. Síce sme mali písať o osobe, od ktorej sa môžeme niečo naučiť (tým asi mysleli niekoho dospelého a skúseného), ale ako vravím, využila som možnosť, že som už mala napísanú prácu o svojej kamarátke, stále spomínanej slečne A. a dáte mi za pravdu, že som nad tým nemala len tak mávnuť rukou. Druhá téma má názov umelecký opis ročného obdobia. Keďže u nás stále sneží a vzápätí prší a všetko tým zamrzlo a z chodníkov sa stali veľké klziská, mala som veľkú inšpiráciu, napísať prácu o zime. Ale ešte ju nemám úplne hotovú, pretože som sa v polke zastavila a už ma nič nenapadlo. Teraz márne premýšľam koho moje slohové práce do hlúpej školy zaujímajú, ale nemôžem na nič prísť.

V stredu, prvé ráno doma z Itálie som myslela, že sa večera snáď nedožijem. Neuveriteľne ma bolela hlava, myslela som si, že sa mi v momente rozletí na márne kúsky a oči sa mi rozkotúľajú na všetky svetové strany. Teraz výnimočne nepreháňam. K tomu všetkému ma veľmi bolelo brucho a po dlhej dobe som vracala. Ja viem, tento fakt nie je moc voňavý. Končím s nechutnosťami...


Ale vo štvrtok som sa cítila ako obyčajne, nič ma nebolelo a hlavne som mala povznesenú náladu, že stále sú prázdniny. Tak sme so slečnou A. využili voľno a išli sme sa von prejsť. Nakoniec sme však skončili v teple jedného podniku, kde robia naozaj dobré pitie. Ja som si dala svoje obľúbené mojito a slečna A. najprv chcela panenskú koládu, ale na zahriatie si zvolila horúcu čokoládu s veľkou penou navrchu. K tomu naše túžobné debaty, o našich snoch a plánoch, ktoré sú niekedy až prehnané, ale nás to baví a hlavne na chvílu zapadneme so nášho sveta, ktorý je lepší a plný možností ako reálny život. Ako som už veľakrát hovorila, tie chvíle s Ňou mám rada, veľmi rada, len ich nie je toľko, koľko by som si priala, ale o to sa vždy viac tešíme a máme viac čo rozoberať.

Ešte by som zabudla vám povedať o svojich snoch, ktoré sa mi hneď prvú noc doma snívali. (Naozaj ten návrat z Itálie nebol najkrajší.) Prvý bol o tom, že môj dedo strážil nejaké decká a neviem ani ako, ale zrazu sa objavili v záhrade, kde je ohnisko a v ňom už plápolal oheň. A ako sa môj dedko nad ním zohýbal, spadol doň. Bolo hrozné vidieť vlastného deda, ako ho plamene vtiahli do svojich pazúrov. A druhý sen bol o tom, že spolu so svojou kamarátkou som bola u nás a zrazu sa tam objavila šialená mladá dievčina, ktorá ma chcela zabiť a asi polhodinu sa tam s ňou pasujem a kamarátka pri nás len sedí. Zrazu sa to dievča postavilo a v kľude odišlo. A keď som to vo sne povedala mame, vôbec z toho nebola prekvapená, povedala len, že o nej počula, že ju všetci hľadajú.
A keď som sa zobudila, mala som neskutočný strach, tak som zobudila mamu a hodinu sme sa rozprávali a jedli babkine medovníky. Poviem pravdu, že som bola rada, že ju mám pri sebe.

Pomaly, ale iste sa s vami rozlúčim a dúfam, že som splnila pekelný rozkaz, ktorý mi dala Blackie, ale tým ma donútila sadnúť si a niečo napísať a som rada, pretože som niekedy lenivá. Ďakujem a tie fotky skúsim spraviť, a keď mi to nepôjde, ver, že sa ti ozvem :).
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 r u b y * r u b y * | Web | 10. ledna 2010 v 21:09 | Reagovat

přeju ti úspěšný start, pololetí je u konce za pááár...:) já dělám zítra svojí první zkoušku na vysoký tak ať to zvládnu :)

2 Blackie Blackie | Web | 11. ledna 2010 v 10:07 | Reagovat

Ach ! Ach ! Blackie zohledněna v článku ! Ach ! Ach ! * orgasmus * :D
Jak jsem říkala, s fotkami pomůžu děsně ráda :)
Ale k článku..
Po mé novoročně-silvestrovské žaludeční infekci se k zvracení snad ani nevyjadřuji. Šestnáct hodin člověka dost zmůže. Muselo to být hrozné i pro tebe. Brr.. nesnáším nemoc a bolest a tohle všechno.
Dnes v noci se mi zdálo o koncentračním táboře. Byl to neskutečně živý sen, cítila jsem strašný strach ze způsobu, kterým bych měla umřít. Ze školy nás odvezli do hor, říkali, že na výlet.. Bylo to strašné. Dlouho se mi nic tak hrozného nestalo. Proč se nám zdají tak děsivé sny, dkyž realita často taky stojí za nic ? Proto plně chápu váš svět, kam před ní utíkáte. Já to štěstí na přátele nemám, ale svůj svět mám rovněž. Ve své podstatě v něm žiju. Mimo realitu. Lidem to vadí, ale mě to vyhovuje. Úplně.
Jsi teď ve škole, že ? Já taky. Právě nám odpadla matematika, kterou nebudeme mít celý týden. Awww..  Kéž byste měli taky takové štěstí :D

3 Blackie Blackie | Web | 11. ledna 2010 v 15:36 | Reagovat

Páchat atentáty můžeme spolu, zničíme tu mou, tu tvou, naše budoucí.. A zbyde samostudium a budeme nejchytřejší na světě ! :D

4 Maggie Maggie | Web | 17. ledna 2010 v 13:54 | Reagovat

Sny jsou zvláštní.
Charakteristiky nemám ráda,a vůbec nemám ráda slohy, protože mají pevnou osnovu a protože mě do nich někdo nutí, jenže inspirace nepřichází jen tak...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama