z istôt Rozpaky z neba oblaky a ciest Otlaky

22. února 2010 v 16:26 | alfalfa |  More than words
Mám v sebe naozaj rozporuplné pocity. Teraz neviem, či chcete počuť radšej tie dobré, ale tie menej dobré, ja by som ich nazvala tragické, aspoň pre mňa, ale zasa berme do úvahy, že rada preháňam. Ale keďže to potrebujem zo seba dostať von, na začiatok vám poviem tie horšie správy. Zistila som, že keď niekomu podáte pomocnú ruku, tak ju ochotne príjme, ale potom vás aj tak zradí a ste tomu dotyčnému úplne ukradnutý. Ja mám dve kamarátky (veľmi ťažké bolo napísať slovo kamarátky na ich označenie), ktoré sa nekamarátia veľmi dlho. Síce spolu chodili aj na základnej škole do rovnakej triedy (aj ja s nimi), ale nikdy z nich neboli najlepšie kamarátky. Až keď prišli na gymnázium, začali sa spolu viac baviť. Ale každá je úplne iná. Na tom by možno nič nebolo, veď aj tak môžu mať pekné priateľstvo, ale jedna z nich nebola veľmi obľúbená. Má svoju zvláštnu povahu a do úst si tiež veľmi nehladí, takže každému povie hneď čo si myslí. A na druhej strane je tá druhá, ktorá bola vždy stredobodom pozornosti, veľmi hlasne si ju vždy vyžadovala. A keď sa slečna M. (tá, dajme tomu menej výrazná), keď sa začala baviť so slečnou S., tak sa zrazu stala stredobodom pozornosti aj ona a zjavne jej to vyhovuje. Síce vždy bola svojská, ale teraz sa zmenila naozaj radikálne a musí mi to odpustiť, ale skôr k horšiemu, než k lepšiemu. Ja sa priznám slečna S. naozaj v láske nemám. Ale vždy to tak nebolo. Pamätám si ako my s ňou bolo dobre a ako veľmi sme si rozumeli. Určite som vám veľakrát spomínala naše spoločné chvíle a nemohla som si ich vynachváliť.


Ale teraz to poviem otvorene, že je z nej malá, egoistická mrcha. Slečna M. bola od malička zamilovaná do jedného staršieho chalana, ktorý sa bavil z jej bratom. Celý čas sa to s ňou tiahlo. A slečna S. to dobre vedela, celý prvý ročník jej pomáhala, aby s ním bola čo najviac. A nakoniec sa s ním dala dokopy ona. Bola som z toho naozaj vyvedená z mieri. Pretože som si ich nevedela predstaviť spolu, aj teraz, keď ich vidím je mi to nepríjemné, pretože sa k sebe jednoducho nehodia. Ale hlavne ma zarazilo to, čo dokázala spraviť svojej kamarátke, keď dobre vedela ako ho ona mala rada. Keby to spravila mne, tak by som ju už nikdy nechcela vidieť. Ale ona sa s ňou aj naďalej baví a naďalej napodobňuje jej zlú povahu. Keď sa to dozvedela, že začali spolu chodiť, snažila som sa jej pomôcť, naozaj mi jej bola veľmi ľúto a ona sa mi rada zverovala a veľmi často sme sa rozprávali a ona sa mi sťažovala. A keď išli spolu na ples, tak slečna S. tancovala len s ním, za to ju aj chápem, že chcela byť na prvom plese zo svojím priateľom. Ale M. som videla ako smutne sama sedí, tak som išla za ňou. Znovu (už snáď po stý krát) sa mi sťažovala ako sú stále spolu, ako ju nikdy nechce od seba pustiť, aby sa aj oni dve zabavili. Ja som sa jej snažila pomôcť ako taká krava. A nakoniec z toho vzídem ja tá zlá. Nie tá, s ktorou vlastne na ten ples prišla a ktorá tancovala celá čas so svojím priateľom a ju si nevšímala, ale ja, ktorá sa ju ešte snažila utešiť. Ja viem, že vám to nepríde ako tragédia, ale keby ste boli v mojej koži, tak by ste to pochopili. Keby si to aspoň išla vyriešiť so mnou a nehovorila to druhej, o ktorej dobre vie, že mi to povie, lebo sme dobré priateľky. A hlavne takú hlúposť nemohla ani povedať, že som si ju na plese nevšímala. Ale veď ja som ta s ňou neprišla, ja som tam mala svoju rodinu, ktorej som sa venovala. Som z toho veľmi prekvapená, čo sa s ňou porobilo. A toto nie je všetko, ale bolo by to nadlho a vám by sa to čítať nechcelo. Veď celý tento odstavec je úplne zbytočný, pretože som to nenapísala tak, ako by som to povedala a ako to naozaj cítim.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Dullsinea Dullsinea | E-mail | Web | 23. února 2010 v 8:59 | Reagovat

Tu písničku zbožnuju, je dokonalá. A ten klip je moc povedený. Taky anketka u článku je fajn, mimochodem zebra je moje nejoblíbenější zvíře, to už od malička.A co je naprostá náhoda, ta žena, která se nachází na fotografii v tvém záhlaví dřepí taky u mě doma. Na obalu knihy, která je o ní. Nedávno jsem si tu knihu úplně náhodou půjčila z knihovny. Bohužel nebyl čas ještě ji otevřít.

2 Ká | Web | 24. února 2010 v 0:18 | Reagovat

Víš, moc bych nikoho nesoudila...ono, každej je nějakej, má něco za sebou a to něco ho většinou vede k tomu, co dělá.
I když asi chápu, jak se cítiš...ten debilní vlezlej pocit, že pro dobrotu na žebrotu...proto radši nikomu nepomáhám :D (ne, dělám si srandu).

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama