Do Talianska oficiálne prišlo letné počasie, už chýbajú len prázdniny a bude to dokonalé. Musím povedať, že toto horúce počasie sa mi ale vôbec nepáči. Každý deň ma pobolieva hlava, som unavená a mám pocit, že keď zatvorím oči, tak na mieste zaspím. Určite časť mojej únavy má na svedomí aj blížiaci sa koniec roka. Posledné týždne boli náročné, každý týždeň písomky a do toho ešte to teplo a človek hneď stratil všetku energiu čo mu ešte zostala. Dúfajme, že sobotnou písomkou z matematiky to všetko zakončím a už ma nebude čakať žiadne nemilé prekvapenie v podobe ďalšej neočakávanej písomky!
Tu končíme školu jedenásteho júna, nie je to skvelé?! A aby toho nebolo malo, na budúci týždeň máme tri dni voľna, na ktoré sa neskutočne teším. Posledné dni sa musím zaprieť a vydržať, a potom príde vytúžený odpočinok. Už mám jednu vec naplánovanú, o ktorej vám ale poviem až vtedy, keď sa to naozaj podarí,uskutoční a ja budem spokojná. Ale nemusím vám ani hovoriť ako sa teším na letné prázdniny. Tento rok preletel tak rýchlo, že sa mi to až veriť nechce. Prvé mesiace som bola smutná, chýbal mi domov, preto som si veľakrát priala, aby to už utieklo. Teraz toho ľutujem, pretože sa to naozaj splnilo, utieklo to a ja som si to nestihla poriadne vychutnať. Keď som si konečne zvykla, keď mi konečne prestalo byť každý deň tak veľmi smutno, keď som nepotrebovala každý deň počuť mamku, tak je tomu už pomaly koniec.
Prečítala som prvý diel Kroniky Vtáčika na kľúčik od Murakamiho, zaujalo ma to a teraz sa neviem dočkať, keď vyjdu aj u nás ďalšie dva diely. Znovu môžem potvrdiť, že Murakami je najlepší a každá kniha je skvelá. S týmto teplým počasím, prišlo aj veľké nutkanie prečítať si po štvrtýkrát My deti zo stanice Zoo. Neviem presne z akého motívu, ale vždy mám chuť si túto knihu prečítať v lete. Už trikrát som si ju so sebou zobrala k moru. Stalo sa to mojím menším rituálom, ktorý sa plní sám od seba. Nemusím hovoriť aká skvelá je toto kniha a ako ma vždy vie chytiť za srdce (aj keď ju pomaly poznám naspamäť).
Ako som už na začiatku spomenula, táto moja životná skúsenosť je pomaly u konca. Mám z toho nostalgickú náladu. Som presvedčená, že ešte dlho potom budem spomínať so slzami v očiach. Som si istá, že mi to bude všetko chýbať, dokonca aj to, čo som si myslela, že nebude. Možno sa budem opakovať, ale nedá mi to! Na všetko som si tu už tak zvykla, že si bez toho neviem predstaviť život. Už len tie chutné cestoviny každý deň! Budem sa snažiť ešte si to do sýtosti užiť! A predsa ma v lete ešte čakajú krásne dva týždne u mora!
Snaž se proto využít věškerý její přínos ke svému budoucímu prospěchu, aby se Ti i nadále dařilo. Věřím, že se získanými zkušenostmi naložíš jen a jen správně :) Užívej si!
Zde hledá
Nádherné fotky a prázdninová nálada na mně taky leze... miluji volno. Jedenáctého? Já chci taky, to já si ve škole pobydu ještě tak patnáct dní po tobě. :P