V sobotu o desiatej nám posledný krát odzvonilo a ja už si pár dní užívam prázdninové ničnerobenie. Posledné dni v škole boli veľmi pekné. Dve spolužiačky priniesli fotoaparáty, ktoré spolu s nadšením mojich spolužiakov fotografovať sa, vytvorili veľa fotiek. Minulý štvrtok zorganizovala moja spolužiačka Sara večeru pre celú našu triedu u nej doma. S menšími problémami sme nakoniec jej dom našli, kde už skoro všetci čakala len na mňa a ešte jednu dievčinu. Okolo deviatej nám priniesli osem veľkých pizzi, ja som priniesla dve kilá najlepšie zmrzliny a niektoré napiekli torty-takto sa mohlo začať! Domov som prišla o jednej ráno, takže piatkové vstávanie o šiestej nebolo veľmi ľahké. V piatok sme celý deň strávili v telocvični, kde sme sa pozerali na volejbalové zápasy. Bolo to určite lepšie, než sedieť v triede a nerobiť absolútne nič.
V sobotu som vstávala do školy trochu smutná. Samozrejme, teším sa z prázdnin, z odpočinku a veľa voľného času, ale na druhej stane mi bude smutno za všetkým a za všetkými tu v Taliansku. Občas, keď si uvedomím, že už nebudem sedieť v prvej lavici s Marcom a smiať sa na jeho angličtine, ma prepadne smutná nálada. Možno si to teraz tak dobre neuvedomujem, ale som si istá, že keď sa v septembri budem musieť vrátiť do starej školy, triedy, tak ma to bude bolieť omnoho viac. Popravde by som tu s radosťou zostala aj na druhý rok, ale bohužiaľ, to asi nie je možné. Čaká ma posledný ročník a s ním spojená maturita, ktorú by som asi v cudzine robiť nemohla.
Ale som nesmierne vďačná za túto ročnú skúsenosť. Prvé mesiace neboli ľahké, zima nielenže pokryla celú krajinu chmurnou nostalgiou, ale priniesla aj do môjho srdca smútok. Zrazu som sa ocitla bez svojej rodiny a priateľov v úplne novom a neznámom prostredí, takže si myslím, že som to nakoniec veľmi dobre zvládla. Naopak som lepšie spoznala svoju novú rodinu, všetci boli moc milí a starali sa o mňa a ja som im sľúbila, že každé prázdniny sa za nimi prídem pozrieť.
V minulom článku som vám spomínala, že som bola vonku s niektorými spolužiakmi z triedy. V utorok sme si to zopakovali a bolo to ešte lepšie, než minule. Celkovo sa so mnou všetci moji spolužiaci rozlúčili veľmi pekne. Posledný deň sme boli v škole len prvé dve hodiny. Na rozlúčku mi darovali to najkrajšie tričko s Audrey Hepburn a so všetkými som sa objala a sľúbila, že keď budem na budúci rok v Taliansku, mám sa im ozvať a niečo podnikneme. Takto som ukončila svoju prvú väčšiu životnú skúsenosť. Čas utekal a všetko to ubehlo rýchlo. Budem na to spomínať len a len v dobrom!
Infary | 
Hezké prázdniny:-*
Is that you?:)
Zde hledá
4. fotka na mě působí hodně dobře:) povedla se.