na Blog.cz

Milý Stef,

zasa prišiel čas napísať ti list. Minulý piatok som nastúpila v Bologni na autobus s hodinovým meškaním (na ktorý si so mnou musel čakať a stále si mi pri čakaní robil zle) a ráno okolo desiatej vystúpila na brnenskej autobusovej stanici. Cesta bola na moje počudovanie pokojná, mala som pre seba aj druhé sedadlo, pretože necestovalo veľa ľudí, takže každý sme mali tie dve miesta pre seba. Keď som poriadne skrčila nohy, dokázala som si položiť hlavu a zaspať s obľúbenou hudbou v ušiach. V Brne som ešte stihla pomôcť jednej mladej Talianke, čo prišla na nejaký letný kurz, a potom som sa už venovala svojej milovanej mamke. Samozrejme, si môžeš domyslieť čo sme robili! Išli sme do Vaňkovky, ja som sa naraňajkovala a trochu upravila a dokonca sme stihli prejsť pár obchodov a kúpiť si niečo. Veď nás poznáš! Nám stačí veľmi krátky čas na to, aby sme si s niečím urobili radosť.

Tak som späť. Späť doma. Len sa pýtam sama seba, kde je ten môj domov?! Samozrejme, že musím povedať tu na Slovensku, ale odhliadnuc od toho cítim, že časť domova som si vytvorila aj tam u vás, a teraz mi nesmierne chýba. Je to strašne zvláštna situácia, pretože prvé mesiace v Taliansku boli ťažké a želala som si vrátiť sa domov k mamke, ale potom sa všetko zmenilo. A teraz mi je smutno za Talianskom. Je možné, že nikde nebudem spokojná?! Nie, od druhej polovice roka sa to všetko obrátilo, všetko sa mi zrazu zdalo v krajšom svetle a ja som si nepriala vrátiť sa. Ty si mi neveril, ale robil si chybu.

Bolo mi s tebou dobre. Na veľa vecí som si zvykla, teraz mi začínajú chýbať. Možno ešte viac si to uvedomím, keď začne škola a ja znovu zapadnem do toho starého systému, ktorý sa mi tak nepáčil. Keď človek zažil niečo krajšie, potom sa ťažko vracia k tomu starému a horšiemu. Ja vôbec neviem ako to bezo mňa zvládneš. Kto ti zhodnotí každú novú hru? Kto umyje každý večer špinavý riad? Kto ťa bude provokovať a robiť ti zle? Kto sa ťa bude stále na niečo vypytovať? Pre koho budeš musieť ráno vstávať, keď bude pršať? Kto ti za to urobí kávu? Kto...??? Bože, kto ťa ráno zobudí, keď ty nebudeš počuť budík? ...

Stef, ďakujem ti za tak parádny čas, ktorý som v Taliansku strávila. Dúfajme, že to nebolo naposledy. Budem naň spomínať ešte veľmi dlho, takže si ešte niektoré spomienky nechám na nasledujúci list. Teraz, keď som znovu doma na Slovensku budú mať moje listy zmysel (aj keď vlastne nikdy nemali, pretože ty si ich nikdy neprečítaš). Zajtra prídeš na pár dní k nám a ja sa teším ako budem môcť znovu rozprávať po taliansky, robí mi to ohromnú radosť. Inak, dnes som zavolala tvojej mamke (pre mňa je to ako moja druhá babka), prišla na mňa smutná chvíľa a mala som chuť ju počuť. Ale teraz nemôžem byť smutná, za necelé dva týždne ma tam budete mať ako na koni spolu s mamkou, budeme si užívať mora, piesku a slnečných lúčov!

Ci vediamo presto!

Mai