na Blog.cz

Poradí mi niekto odkiaľ mám začať tento článok, ktorý si už zaslúži byť napísaný?! Naivne som si myslela, že budem mať viac času a jediné čomu sa budem počas prázdnin venovať je písanie. Bohužiaľ, tomu tak nebolo. Len pred pár dňami som konečne sadla a písala. Dala som si jedno predsavzatie, dopísať už dávno začatú poviedku, ktorá sa mi na začiatku tak ľahko písala, ale po dlhšej prestávke som nedokázala nadviazať a nechala som to zapadnúť prachom.

Už som sa na moju nečinnosť nemohla pozerať. Ešte pred rokom som písala ako divá, teda keď to porovnám s terajším stavom, bolo to omnoho viac. Znovu sa vo mne zrodila túžba po písaní. Viem, že to možno bude znieť zvláštne, ale myslím, že to vyprovokovala Rory zo seriálu Gilmore Girls. Ja ten seriál zbožňujem a môžem sa naň pozerať stále dokola. Preto, keď som prišla pred prádninami z Talianska a videla, že znovu beží v televízii, mala som ohromnú radosť. Rory začala chodiť na Yale a prispievať do univerzitných novín. Keď to vidím, viem si tam sama seba predstaviť, znovu cítim, že by sa mi to páčilo. Byť novinárkou! Myslím, že to je veľmi kreatívna a zaujímavá práca.

Keď augustové skúšky, ktoré ma ešte čakaju a kvôli ktorým sa musím každý deň učiť a každé ráno vstávať o šiestej, dopadú dobre, pôjdem do posledného štvrtého ročníka na staré gymnázium. Je to pre mňa nepredstaviteľné, že ja už budem patriť medzi tích najstarších na celej škole. Bude zo mňa maturantka, na ktoré sme hľadeli, hlavne v prvom ročníku ako na niečo viac, niečo nedosiahnuteľné. Dá sa povedať, že už za chvíľu ma čaká ťažké rozhodnutie. Rozhodnutie o vysokej škole, ktorá by ma bavila a zároveň s dobrou možnosťou prijatia. Vravela som vám, ako veľmi by sa mi páčilo študovať v Bologni?! Teraz vám to vravím, bolo by to skvelé. Keď som tam bola naposledy, definitívne som sa do tohto mesta zamilovala. Vravím si, že človek má mať svoje sny a ciele, ktoré má mať pekne pred sebou. Preto nebudem túto myšlienku hneď zavrhovať a počkám čo sa bude dať pre to urobiť.

Čo som celé prázdniny robila? To je záhadná otázka aj pre mňa. Ubehli aj vám tieto týždne tak rýchlo ako mne. Ja vôbec neviem, kde sa mi stratil mesiac júl. Nevideli ste ho niekto? Prvé dva týždne som bola častejšie so svojou rodinou a priateľkami, s ktorými som tak dlho nebola. Strávili sme spolu pekné chvíle, jazdili sme na korčuliach, pili pivo a smiali sa. U jednej kamarátky som zostala na noc spať. Presťahovali sa na siedme poschodie, z ktorého je prekrásny výhľad na všetky strany. V noci sme sa pozerali na rakúskej televízii Sex v meste. Tam sa prejavila moja závislosť na tomto dokonalom seriále, pretože som vedela skoro naspamäť všetky rozhovory a vedela som o čom sa rozprávajú, aj keď som samozrejme jazyku nerozumela. A potom sme obidve zaspali na jednej posteli s nohami, ktoré sme mali od polovice celé vo vzduchu, bez perín, bez poštárov a so zapnutým televízorom a svetlom. Zobudila som sa o piatej, bola mi neskutočná zima, pretože sme zabudli zavrieť aj okno vo vedľajšej izbe. Nebudem vám to celé opisovať, bola to zábava a ja som rada, že som sa nechala prehovoriť.

Posledné dva júlové týždne sme strávili u mora v Taliansku. So smútkom musím priznať, že tohtoročná dovolenka sa nám nevydarila. Počasie nestálo za nič, väčšinu času bolo chladno, pršalo a bolo pod mrakom. V mori som bola len dvakrát, pretože po daždivých dňoch bola voda veľmi chladná. Opalovali sme sa len prvé dni, potom sme boli radi, že na sebe máme niečo teplejšie. Ja som sa vybavila krátkymi letnými vecami a otvorenými topánkami, takže mne bolo dosť času zima. Bahužiaľ, počasie nám neprialo, s tým sa nedalo nič robiť. Zato sme si urobili krásny výlet do mesta Ravenna, z ktorej vám možno neskôr ukážem pár fotiek.