Názov?

3. února 2015 v 8:36 | alfalfa |  Visions of my head
Milí čitatelia, ďakujem vám za pekné komentáre k môjmu minulému článku, kde som zverejnila prvú časť tohto príbehu. Ďakujem za povzbudivé slová, ktoré ma nútia pokračovať v príbehu. O jednu vec by som vás chcela poprosiť. Pomôžte mi vybrať vhodný názov príbehu. Napíšte mi do komentára ako by sa podľa vás mal tento príbeh volať. Užite si čítanie!

//

Jej otec je síce bohatý, známy a navonok veľmi príjemný muž, ale za dverami ich obrovského domu sa vždy zmení na úplného zloducha. K nikomu sa pekne neprihovorí, väčšinu času len huláka a na každého zvyšuje hlas a je nepríjemný. Nevie sa chovať s láskou a úctou ani ku svojej rodine, ani k služobníctvu a Madison mi mnohokrát so slzami v očiach povie, že má pocit, že jej otcovi všetci v dome zavadzajú, že by bol radšej, keby tam vôbec neboli. V takej chvíli neviem aké stanovisko mám zaujať, čo jej mám povedať a ako sa zachovať. Rada by som je pomohla, ale neviem nájsť tie správne slová. Preto ju vždy len silno objímem a mlčím.

Počujem zaklopanie na dvere a v okamihu, keď sa na stoličke otočím k dverám, vidím ako ich otvára mama Madison s úsmevom na tvári: "Dievčatá, nedáte si niečo na pitie? Vonku je zima, čo tak teplý čaj alebo horúcu čokoládu?"
"Horúcu čokoládu!" povieme obe naraz. To je náš obľúbený nápok, keď sa vonku ochladí a začne byť sychravo a nepríjemne. Máme radi spoločné zimné dni, keď sa spolu zabalíme do mäkučkej prikrývky, urobíme si horúcu čokoládu s dvojitou vrstvou šľahačky a pustíme si nejaký dobrý film.
"Hneď vám ju idem nachystať a prinesiem vám ju sem hore, aby ste sa zatiaľ mohli nachystať na večer," povie Madisonina mama a už jej niet.

Madisonina mama je veľmi hodná a príjemná žena a vždy, keď som u nich doma sa ku mne správa ako ku členke ich rodiny. S Madison sme priateľky už dlhé roky, takže som si aj s jej rodinou za ten čas vytvorila určité priateľské puto. Keďže ich dom je obrovký a Madisonina izba je asi tak veľká ako náš celý dom, väčšinu času trávime u nej a mnohokrát sa mi stalo, že zrovna keď som bola u nich, jej rodičia mali veľmi ostrú výmenu názorov. V takých chvíľach sme sa zatvorili do jej šatníka alebo sme si vliezli spolu pod perinu, pustili sme si hudbu alebo sme si nahlas rozprávali rôzne príbehy. Tiež sme mali vo zvyku predstavovať si našu budúcnosť a často sme si robili spoločné plány a snívali sme o výletoch a miestach, ktoré chceme spolu navštíviť. V diaľke sme síce počuli krik jej otca a mamin plač, ale my sme sa razom dokázali preniesť na iné krajšie miesto a odrazu nám bolo dobre.

Z premýšľania ma vytrhol jemný dupot po schodoch, a keď som sa obzrela za seba, vo dverách stál Sam so širokým úsmevom na tvári. Keď sa nám stretli oči, rozbehol sa mojím smerom a s nadšením mi pristál v náručí. Sam je Madisonin mladší brat. Aj keď si s deťmi väčšinou dobre nevychádzam, Sam si ma z nejakého nepochopiteľného dôvodu veľmi obľúbil a vždy keď ma vidí, jeho tvár sa odrazu celá rozžiari. Na to, že má len sedem rokov, je to veľmi bystrý chlapec s tou správnou dávkou zvedavosti.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Maruška Maruška | E-mail | Web | 3. února 2015 v 16:08 | Reagovat

Ono se docela blbě vymýšlí příběh, když pořádně nevím, o čem to bude. :) Nejdříve jsem si myslela, že to bude celé jen o Madison, ale...? Pořád se to může stočit jiným směrem:) tak zatím to nechávám na tobě:)
Sama budu zbožňovat. :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama